Pokud by se chléb vyráběl skutečně tou prastarou, originální technologií, tak v podstatě ani nijak zvlášť závadný není, pokud se jí jednou za čas a nekombinuje prakticky s ničím. Například taková dřevorubecká kombinace 1cm chleba, 1cm sádla a 1cm cibule, je relativně velice zdravé jídlo a dá se říct, že by se občas dalo doporučit. Jinak chleby zpracované ve velkovýrobnách, kvašené pomocí droždí, nejsou pro zdraví prospěšné v žádném případě a je třeba se jím cíleně vyhýbat.

No ved. Všetky chleby/pečivá sa dnes vyrábajú za pomoci droždia.
Tie orig. kváskové som zatial ani neregistroval.
Porekadlo o chleba našom každodennom, vyznieva smutnosmiešne.
To už radšej celozrnné cestoviny(bez aditív,vajec).
To že vláknina v nich obsiahutá je "hrubá" a dráždi črevá je druhá vec.
Myslím, že keby títo odbor. na výživu povedali celú pravdu o škodlivosti chleba, ľudí ktorí ho konzumujú by s veľkou
pravdepodobnosťou neubudlo. Jedine že by išli na odvykačku

:?: Prosim o nazor na kefirovou {tibetskou houbu}, ktera se dava do mleka a po 24 hodinovem kvaseni a precezeni se pije kefir vyborne chuti s lecivymi ucinky. Pripadne prakticke vyuziti napriklad po dlouhodobejsim hladoveni

Proti kefíru nic nemám, to je velice dobrý produkt na úpravu střevní mikroflóry, ovšem velice záleží z jakého mléka ho budete vyrábět. Pokud to bude mléko kravské, odstředěné a pasterizované, tak je to k ničemu. Musíte použít běžný přírodní postup, kde dojde v mléce k tomu, k čemu dojít má a pak to funguje. Málo kdo má ovšem přístup ke kvalitnímu nepasterizovanému mléku, kde navíc rozhodně je vhodnější mléko kozí, nebo ovčí. Použití pro návratovku po dlouhodobější hladovce považuji za nesmysl, to si o tom něco nastudujte, ať si nějak neuškodíte.

Dekuji za odpoved. Samozrejme nemam pristup k nepasterizovanemu mleku. Kupuji Bio mleko. Myslite, ze ten rozdil je tak velky, vzdyt ty bakterie to ozivi? O dlouhodobejsi hladovce zatim jen uvazuji, mam za sebou jen jednodenni a prave procitam vse a zajimam se.

Dakujem, potvrdili ste moj nazor na bryndzu. Samozrejme, mal som na mysli pravu bryndzu, to znamena nepasterizovanu. Bohuzial, dnes sa predava uz aj ta "prava" riedena kravskym mliekom v pomere 60% ovcie, 40% kravske. Taku salase vyrabaju, aby sa v tychto financnych podmienkach udrzali pri zivote. Pravu 100% bryndzu, to znamena 100% ovcieho mlieka robia niektore salase, ale skor pre vlastnu potrebu a pre znamych. Keby sa predavala, jej cena by bola vraj tak vysoka, ze by ju malo ludi kupovalo. Tie bryndze z potravinarskeho priemyslu, viem o com hovorite... jednak su pasterizovane, cim sa z bryndze stava obycajny syr a co je horsie, su velmi lacne, casto vdaka tomu, ze sa falsuju este horsim pomerom kravskeho mlieka... a ludia to bohuzial kupuju, cim podkopavaju nohy salasnictvu a vyrobe pravej brynze na Slovensku. Koniec koncov, preto je cena ovcieho mlieka taka vysoka, ze vraj stav oviec sa za posledne dekady znizil z 3 milionov na 300 tisic kusov. Pocet ludi sa vsak za toto obdobie podstatne zvysil.

Ja samozrejme pouzivam bryndzu ako probiotikum, cize doplnok, nie ako krmivo. Zatial sa mi javi velmi dobre, dat si vecer salat z kapusty, cibulky, salatu a do neho rozmiesat male mnozstvo bryndze, staci aj mala hrudka. Raz za cas si spravim poriadny bryndzovy salat, vtedy dam aj 10dkg. Zaujimave je, ze aj napriek tomu, ze sa riedi kravskym mliekom, ze vraj ludia co maju alergiu na kravske mlieko, ju z takejto bryndze nedostanu. To hovoril jeden predajca tejto salasnickej bryndze, ktory tvrdi, ze k nemu pravidelne chodia aj ludia s alergiou na kravske mlieko.

Tu som nasiel clanok o bryndzi:


• Bryndza je slovenský mikrobiálny fenomén, unikátny patent prírody, prírodná konzerva, ktorá zachováva všetky pôvodné zložky ovčieho mlieka. Proces zrenia na salaši a v bryndziarni spôsobí, že sa v nej doslova premnožia ,,priateľské“ baktérie mliečneho kvasenia, tzv. probiotiká, ktorých blahodarné účinky na ľudský organizmus čoraz častejšie ospevujú vedci i lekári.
• V jednom grame bryndze sa nachádza asi jedna miliarda týchto prospešných mikroorganizmov z viac ako dvadsiatich druhov. ( probiotický jogurt či nápoj obsahuje len jeden-dva druhy živých mliečnych baktérií).
• Nepasterizovaná bryndza podporuje trávenie a pravdepodobne obmedzuje aj vznik rakoviny hrubého čreva.
• Špecifickú mikroflóru a jej vzťah ku kvalite slovenskej bryndze potvrdzuje už Codex Alimentarius Austriacus z roku 1917. Tieto druhy mikroorganizmov sú charakteristické a prítomné v slovenskej bryndzi i v súčasnosti.
• Bryndza zo surového ovčieho mlieka obsahuje veľmi veľa probiotických baktérií. V jednom grame je až jedna miliarda užitočných mikroorganizmov, teda neporovnateľne viac ako v jogurtoch.
• Sú to mliečne baktérie, ktoré priaznivo ovplyvňujú imunitný systém a alergické ochorenia. Premenia vysoký obsah tuku, ktorý je v bryndzi, na tuky prospešné pre naše telo. Štúdia dokázala, že pri pravidelnej konzumácii sto gramov bryndze denne sa pozoruhodne zníži „zlý“ cholesterol.
• Po konzumácii bryndze klesá aj hladina cukru v krvi a znižuje sa hodnota krvného tlaku.
• Čerstvá pochúťka má význam aj pri prevencii osteoporózy. Obsahuje veľa vápnika, ktorý telo ľahšie vstrebáva z tráviacieho traktu práve vďaka mliečnym baktériám.
• Pravidelná konzumácia bryndze dokázateľne znižuje hladinu škodlivého cholesterolu, a to aj napriek tomu, že má vysoký podiel tuku v sušine (45-48 percent). Má pozitívne účinky pri prevencii rakoviny hrubého čreva, zažívacích problémoch, alergických ochoreniach, rednutí kostí, cukrovke, zvyšuje imunitu a znižuje dokonca krvný tlak.
• Skupina 24 dobrovoľníkov osem týždňov jedla sto gramov bryndze denne. Okrem poklesu celkového a „zlého“ cholesterolu sa zaznamenal vzostup toho ,,dobrého“, vedcov prekvapil aj pokles hladín krvného cukru, zápalového parametra C-reaktívneho proteínu (CRP) či hodnôt krvného tlaku.
• Ovčie mlieko, z ktorého sa vyrába bryndza, je mimoriadne cenné aj z hľadiska obsahu vápnika. Kým 100 g kravského mlieka obsahuje 100-120 mg vápnika, jeho obsah v ovčom mlieku je až dvojnásobný, Ak sa v 100 g tavených syrov z kravského mlieka nachádza 200-300 mg vápnika, v bryndzi je to 650-700 mg
• Tradičná slovenská bryndza z nepasterizovaného mlieka sa teda zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny, ktoré nielenže nasýtia, ale aj pozitívne ovplyvňujú zdravie. Jednoducho možno povedať, že majú liečivé vlastnosti.
• Bryndzu dobre ju znášajú aj mnohí ľudia s neznášanlivosťou laktózy, pretože počas spracovania mlieka na ovčí syr a bryndzu dochádza k prirodzenému úbytku mliečneho cukru. Aj mliečna bielkovina je v bryndzi stráviteľnejšia ako tá pôvodná v mlieku, dochádza k tomu v procese zrenia, tzv. fermentácie.
• Enzýmová aktivita mliečnych baktérií pomáha natráviť bielkoviny a tuk v bryndzi, čím vzniká stráviteľnejší syr s jedinečnými látkami, ktoré upevňujú zdravie a vitalitu človeka. Okrem toho "dobré" mikroorganizmy brzdia rast tých "zlých", choroboplodných, takže dochádza k jedinečnému samočistiacemu procesu, ktorý nahrádza pasterizáciu. Pasterizácia likviduje nielen zlé, ale aj užitočné baktérie s prospešnými účinkami.
• Mnohí výrobcovia a spracovatelia bryndze považujú pasterizáciu za nezvládnutie náročnej výroby takéhoto syra. Je to jediný mliečny výrobok, ktorý sa vyrába zo surového mlieka.
• Správna tradičná bryndza nie je úplne jemná a hladká ako maslo. Obsahuje drobné zrniečka ovčieho syra. Práve táto zrnitosť je typickou vlastnosťou a zvláštnosťou bryndze.
• Registrovanú slovenskú bryndzu môžu vyrábať a predávať iba bryndziarne, ktoré berú mlieko z určených horských a podhorských oblastí, najmä zo stredného a severného Slovenska.

A jak je to tedy s droždím - říkalo se, že kdo pije pivo, bude zdravý, protože ho obsahuje?...

Ja si myslím, že nič nepokazím 9-timi štipkami himalájskej soli denne.... radšej idem tou "strednou cestou", i keď pre niekoho je to niekde medzi strednou cestou a absenciou soli. Resp. soľ by som ani nepotreboval, lebo sa venujem urinoterapii... Ale "oslaniť" jedlo urinou... to radšej nie. Tú radšej vypijem čo najskôr, nechcem si ju "vychutnávať" počas 30 minútového jedenia porcie jedla

Ja si myslím, že nič nepokazím 9-timi štipkami himalájskej soli denne.... radšej idem tou "strednou cestou", i keď pre niekoho je to niekde medzi strednou cestou a absenciou soli. Resp. soľ by som ani nepotreboval, lebo sa venujem urinoterapii... Ale "oslaniť" jedlo urinou... to radšej nie. Tú radšej vypijem čo najskôr, nechcem si ju "vychutnávať" počas 30 minútového jedenia porcie jedla

Jarda : Mám na Vás otázku : Vytlačil som si článok o tom chloride draselnom ( na článok ste sprístupnili odkaz-link ), a chcem sa spýtať, či aj Vy užívate chlorid draselný v takej podobe ( čiže v podobe "soli" ), alebo či v podobe inej. Je mi jasné, že je draslík zastúpený aj v potravinách, ale je ho asi málo... Alebo ani nie ? Pretože priemerný američan spotrebuje denne polovičnú dávku draslíku. A priemerný američan predsa neje zdravo... Ako je to teda s ľuďmi, ktorí jedia hlavne zeleninu, bezlepkové obilniny, ovocie, oriešky/semená, strukoviny ( napr. 50 % potravín v Bio kvalite ) ?
PS : ako chutí chlorid draselný ? Ak bude určitá "nevyhnutnosť" ho užívať ( dajme tomu gram denne prostredníctvom kryštalického chloridu draselného ), tak sa môže použiť do jedla ( primiešať k jáhlam napríklad, alebo do popučenej mrkvy s popučeným hrachom... ) ? Nemám totiž možnosť odšťavovať, začnem ale pomaly šetriť na "lisový odšťavovač".
Ďakujem(e) za odpoveď.